Na začiatku písomných zmienok mal Cigeľ (vtedy ešte osada Lúčna) päť obydli. V sedemnástom storočí (1675) bolo v Cigli 37 domov, v roku 1869 už 62 (dnes vyše 500!)

Ako sa dedina rozrastala, časom vznikala potreba orientovať sa v nej. Tak až dodnes, najmä miestnym, pomáhajú staré, zaužívané názvy Horný koniec, Dolný koniec, prípadne naše cigeľské dvory. Napríklad na hornom konci sú známe Cmarkeje, Šušleje, Hronceje, Kováčeje, Hronceje, Mjartaneje, Gazdinkeje..., pri kostole je Ozanineje, na dolnom konci sú Gajdošeje, Frankeje, Račkeje... Väčšinou sú názvy dvorov pomenované podľa rodín, ktoré tam aj dnes bývajú, alebo donedávna bývali, niektoré názvy si dnes akoby nevieme vysvetliť. Jeden z najkrajších a pritom  "záhadných" názvov je Trvajeje. 

V roku 1788 vznikla v Sebedraží a Cigli samostatná rímskokatolícka farnosť a začala sa viesť matrika. Napríklad v roku 1874 do matriky zapisoval miestny farár Imrich Vály (pozri obrázok). Zapísal narodenie a pokrstenie Valentína Mjartana v dome č. 14 v Cigli aj mená rodičov (Gregor Mjartan - TRVAJ a Alžbeta Píšová) a krstných rodičov (Juraj Šušol a Mária Svitková). Muži a ženy s priezviskom Mjartan v tých rokoch bývali okrem domu č. 14 aj v domoch  č. 2, 11, 16, 17, 23, 25, 28, 29, 30, 31, 33, 35, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 46, 47, 48, 52, 57, 58, 61. Zrejme kvôli tomu pri mene Gregora Mjartana pán farár Vály zapísal poznámku (Trvaj:) a tak si vďaka tejto poznámke myslíme, že už vieme, z čoho pochádza názov Trvajeje dvorov v Cigli. 

Radi by sme otvorili verejnú diskusiu o budúcich názvoch ulíc v našej obci. Už je dosť treba, aby aj naša obec mala konečne pomenovanie ulíc, čo je dôležité kvôli orientácii sa v našej rozrastajúcej sa obci.  Výstavba sa zahusťuje, domy pribúdajú a napr. pošta, lekárska služba, hostia, taxikári, dodávatelia... sa už niekedy ťažko orientujú len podľa čísel domov. Existuje jedno staré obecné nariadenie, ktoré sa však už isto prekonalo, (pribudli nové ulice a podobne) a jeden z pohľadov na problematiku môže byť aj trochu historický.

Myslím, že by bolo správne a krásne, použiť niektoré z pomenovaní, ktoré sa zaužívali počas stáročí - historické pomenovani dvorov. Samozrejme, nemôžu byť využité všetky pomenovania dvorov (často je na jednej ulici aj viacero dvorov), ale napr. taká Ulička, Ozanineje, Trninka, Trvajeje, Gazdinkeje a podobne by sa mohli výborne uplatniť. Ďalej, v obci by nemali chýbať ulice ako Nová, Školská, SNP a podobne. Porozmýšľajme, pripravme spoločne také pomenovania ulíc, ktoré by boli pre obyvateľov zrozumiteľné a logické. povzbudzovali by hrdosť na naše bohaté cigeľské ľudové tradície.

Pre ilustráciu a ako námet na rozmýšľanie publikujeme orientačný prehľad dvorov v Cigli podľa pamätníkov a zápisov obecnej kroniky 

Predseda NR SR svojím rozhodnutím č. 166/2017 Z. z. z 23. júna 2017 vyhlásil voľby do orgánov samosprávnych krajov. Deň volieb určil na sobotu 4. novembra 2017.

V našej obci bola 41,60 percentná volebná účasť. V zoznamoch obce Cigeľ bolo zapísaných 1019 voličov. Z nich sa na hlasovaní zúčastnilo 424. 

Vo voľbách predsedu TSK získal  Jaroslav Baška v Cigli 246 hlasov, R. Kaščáková 69 hlasov, Štefan Škultéty 53 hlasov, Petra Hajšelová 32, Igor Valko 11 a Nora Pániková 5 hlasov.

Jednotliví kandidáti na poslancov TSK získali v Cigli nasledovné počty hlasov:

Reformácia doktora Martina Luthera začala v roku 1517 a o pár rokov prišla na hornú Nitru s Turzovcami zo Spiša. Alexej Turzo z Betlanoviec získal bojnický hrad v roku 1527 a Ján V. Turzo začal zavádzať a podporovať protestantizmus od roku 1550, kedy prišiel do Bojníc farár Capislanus. Martin Novák zo Spiša bol ordinovaný za farára v Koši  v roku 1552. Vo farárskej službe v Koši ho nasledoval Albert Šorman a jeho syn Ondrej. V Lutherovom Wittenbergu boli ordinovaní aj ďalší synovia hornonitrianskych rodín: Prievidžania  - bratia Tomáš, Pavol a Ján Vrankovci, bratia Martin a Andrej Šupkovci, Samuel Paulíny, Michal Petri, Albert Hušel, Michal Kevický a ďalší. Z okolitých dedín to boli napríklad Imrich Peluch z Brusna, Michal Lazanský a bratia Slonickí z Bojníc, bratia Sartoriusovci z Chrenovca, Tomáš Fabian z Ráztočna, Michal a Juraj Veličovci z Nedožier, Matúš Novák zo Sebedražia... 

Všetci menovaní boli súčasníkmi nášho slávneho evanjelického renesančného jazykovedca, matematika, učiteľa, Vavrinca Benediktiho z Nedožier - Laurentio Benedictus Nudozerenus (1555 – 1615).  Tak ako on si uvádzali po latinsky svoje rodisko za menom: Prividiensis, Brusnensis, Chrenovinus, Bajmocensis, Coschensis, Sebedrajen, Rastoczinensis, Oslanensis, Nudozerinus... Možno bol, ale nedochovali sa nám zmienky o žiadnom učencovi s prívlastkom Ciglensis... Nudozerenus bol však priezviskom Beňadik - ktovie či nemal korene v Cigli, kde po celé stáročia, aj dnes žijú Beňadikovci?

Ako uvádza vtedajší nemecký a luteránsky farár z Koša Novák, v auguste roku 1660 bol potupne vyhnaný z Koša a jeho kostol i farnosť boli prinavrátené do katolíckej cirkve. Podobne podľa neho prešli postupne skoro všetky hornonitrianske farnosti i filiálky Prievidze - aj Sebedražie a Cigeľ do náručia všeobecnej cirkvi. Tak sa naplnilo krédo - čie územie, toho vierovyznanie (cuius regio eius religio) a po viac ako storočnom poreformačnom evanjelickom období od cca 1530 do augusta 1660 boli opäť všetci Cigeľčania, patriaci pod bojnické hradné panstvo grófky Khuen Belassi Pálfyovej opäť katolíkmi. Ale na druhej strane, vďaka katolíckym Pálfiovcovm bol potom o sto rokov neskôr, v roku 1762 v Cigli postavený kamenný katolícky kostol, isto na mieste dovtedajšieho evanjelického, dreveného zo 17. storočia...

Valné zhromaždenie Vrchvody 29.8.2017

Tak a máme to za sebou. Ako už tradične, aj teraz sme sa na výročie SNP, t.j. 29.8. stretli pri altánku. A žiaľ, opäť sme konštatovali výtržnícke konanie vandalov. Preto sa táto téma niesla aj celým valným zhromaždením.

Ale začnem pekne po poriadku. Ráno sa prví dobrovoľníci zišli na mieste, aby pripravili oheň a najmä, aby začali variť guláš. Veď bez guláša by to nebolo ono. Ani nemusím písať, kto to bol, stačí si prečítať ktorúkoľvek správu z minulosti. Osvedčené personálne obsadenie nie je dôvod meniť J. Krátko pred druhou hodinou sme sa začali zbierať my ostatní. Keďže dobré zvyky treba zachovávať, aj teraz gazdinky priniesli niečo sladké na zahryznutie a gazdovia niečo na zapitie Veď nielen chlebom je človek živý. Po podpise prezenčky za seba aj za zastupovaných a po obdržaní pekného darčeka v podobe zeleného trička s logom Vrchvody sa naša Malá oáza pre hornú Nitru pekne zazelenala.

Potom to začalo. Janko všetkých privítal a Evka prečítala správu o činnosti za uplynulý rok. A bolo čo čítať. Počas roka sa toho ani nezdá byť tak veľa, ako keď sa to všetko zhrnie do jednej správy. Boli to rôzne akcie – od kultúry, cez šport až po brigádnickú činnosť. A netýkali sa iba členov Vrchvody. Prichádzali na ne deti aj dospelí z celej dediny aj blízkeho okolia. Veľmi vydarená akcia bola šarkaniáda, kedy nám prialo aj počasie a zišlo sa veľa záujemcov, podobne aj výlety na Moravu alebo do divadla sa stretli s veľkým záujmom. Ľubka predniesla správu o hospodárení. Opäť môžeme konštatovať, že hospodárime lepšie ako štátny rozpočet, t.j. s prebytkom. Aj keď príspevky z našich daní boli nižšie ako vlani. O to väčšia vďaka patrí každému, kto sa rozhodne prispieť nášmu združeniu. Potom nasledovala správa revíznej komisie, ktorú som predložila ja. Až na pár drobností nebolo čo vytknúť, ale jedna téma na riešenie predsa len vznikla.  Týkala sa spontánnych akcií, ktoré sa do rozpočtu zahrnuli dodatočne, bez písomného schválenia Radou VZ. Preto dozorná rada navrhla prijať zásady hospodárenia, ktoré by riešili takéto prípady a najmä odporučila zverejniť pozvánku na akcie na našej stránke OZ. Evka o návrhu hneď dala aj hlasovať, aby sa na to nezabudlo. Na záver Dadka prečítala návrh činnosti na budúci rok. Všetky osvedčené akcie sa automaticky zaradili aj do plánu na nový rok, pre niektoré sa iba zmenil termín (napr. brigáda sa z júna presunula do apríla, aby nebola veľká burina J, čo však Julko zasa pripomienkoval, že vtedy ešte bude blato L,...). Taktiež sa do plánu okamžite doplnila aj úloha osadenia informačnej tabule k našej lipe. (A kým som sa dostala k napísaniu tejto správy, tabuľka je už na svojom mieste. Toto som uviedla len pre zdokumentovanie našej reakčnej schopnosti J). Potom začala diskusia, aj keď treba povedať, že sa diskutovalo aj priebežne. Veľkou témou bol vandalizmus určitých „spoluobčanov“, ktorí využívajú priestor okolo altánku a nesprávajú sa tak, ako by sa mali. Neustále treba po nich upratovať, ničia spoločný majetok a správajú sa hlučne. Preto sa debatovalo o spôsobe, ako ich identifikovať a ako tomu zabrániť. „Dobrovoľne“ vznikli pracovné skupiny, ktorých úlohou je vypracovať návštevný poriadok a navrhúť spôsob ochrany daného priestoru. Uvidíme, čo sa im podarí vymyslieť a najmä, či to pomôže. Vedenie týchto skupín bolo priradené podľa toho, kto sa ku ktorej téme vyjadril, alebo ju inicioval. Rovnako sa ujala aj téma vedenia kroniky nášho OZ, ktorú navrhol Ľudvík (a samozrejme, že mu aj prischla, tak ako aj predpokladal).

Po VZ, ktoré trvalo nezvyčajne dlho, pretože bolo o čom diskutovať, sme sa pustili do guláša (jeho kvalitu už nemusím hodnotiť, tá je preslávená) a zaspievali aj pesničku (ešte stále rezonovali Katkine narodeniny). Potom sme už len posedávali okolo ohňa a v malých skupinkách debatovali a komentovali dianie okolo seba.

Na záver už spomeniem len to, že uvažujeme o zmene termínu konania valného zhromaždenia. Konanie uprostred pracovného týždňa má za následok príliš veľa splnomocnení. Ak sa naozaj chceme osobne stretnúť, bude lepšie zvoliť niektorú sobotu. Dúfam, že za rok na to nezabudneme J.

So značným oneskorením zapísala VK, 11.9.2017