Podnik autobusovej dopravy, SAD Prievidza vydal nový CP s platnosťou od 11.12.2011 - Cigeľ, dolný koniec a Cigeľ, horný koniec.

 Zmeny sú na spojoch:

• linka 307423/57,62- zmena premávania v nedeľu na - „N“ ( premáva v posledný deň víkendu alebo školských prázdnin pred dňom školského vyučovania)
• linka 307423/35,64 v „a“– zmena odchodu z Prievidze zo 16.00 na 15.50 hod. so zachádzkou cez Koš a z Cigľa zo 16.25 na 16.15 hod.
• linka 307428/15 upravený odchod z Prievidze,Prior z 13.02 na 12.57 hod.
• linka 307421/9 – zmena odchodu z 5.15 na 5.10 hod v „a“).

Za informáciu o zmenách spojov ďakujeme p. Dane Schubertovej, SAD Prievidza a.s.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) navrhovaného rozširovania lomu Košariská v Cigli sa skončilo. 17. októbra 2011 ministerstvo životného prostredia vydalo Záverečné stanovisko (ZS). Ministerstvo ŽP  rozšírenie kapacity ťažby andezitu na 300 tisíc ton ročne odporúča – za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení.

Obsahom ZS sú odborné údaje o navrhovanej činnosti, vychádzajúce zo Správy o hodnotení, sú tu citované vyjadrenia rôznych orgánov, pripomienky obce Cigeľ a obyvateľov, nachádza sa aj písomný záznam z verejného prerokovania na konci februára 2011 (desiatky Cigeľčanov sa vtedy statočne zúčastnili a vyjadrili, zástupcovia navrhovateľa hovorili: do konca roka bude cesta obchádzajúca obec hotová, v sobotu a nedeľu sa nebude robiť, zriadi sa kancelária v Cigli, zásahy do súkromných pozemkov sa nebudú opakovať, dokumentáciu dajú do poriadku...). Odborný posudok vypracovala Ing. Magdaléna Vodzinská – tak ako naši obyvatelia, aj ona našla v správe o hodnotení nedostatky a chyby, tiež považuje požiadavky vyplývajúce z priebehu posudzovania za opodstatnené. Napriek nedostatkom odporúča povolenie pokračovania ťažby za podmienky vybudovania novej prístupovej komunikácie k lomu, splnenia navrhnutých opatrení na elimináciu negatívnych vplyvov a dôslednej kontroly ich plnenia. V ZS sa konštatuje, že celkovo bolo doručených 15 písomných stanovísk k správe o hodnotení od zástupcov zainteresovaných orgánov štátnej správy, samosprávy a jednotlivcov a jeden záznam z verejného prerokovania. Subjekty, ktoré sa vyjadrili k navrhovanej činnosti nemali námietky k pokračovaniu ťažby. Okrem fyzických osôb iba Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach (RÚVZ) nesúhlasil so zámerom rozšírenia - vzhľadom k tomu, že prevádzkovateľ lomu Košariská doposiaľ nepožiadal RÚVZ o uvedenie do prevádzky(!).

Z celkového vyhodnotenia je v ZS uvedené, že významnejšie vplyvy ťažby, úpravy a spracovania kameniva sú spojené predovšetkým s: 1. tvorbou hluku 2. znečisťovaním ovzdušia (zvýšenou prašnosťou) 3. záberom lesa 4. vizuálnym dopadom. Osobitnú dôležitosť majú potenciálne havarijné stavy, hlavne z hľadiska ohrozenia kvality podzemných a povrchových vôd. ZS dje dokladom smutnej skutočnosti, že tieto vplyvy skoro všetkým úradom nebránili súhlasiť s projektom navrhovateľa. Nesúhlas a najväčšie pripomienky boli zo strany obyvateľov obce Cigeľ.

Oponovať úradom nebolo jednoduché. Petícia (s vyše 400 podpismi) bola zmarená kvôli akýmsi formálnym chybám. Iniciátori, aktivisti a niektorí čo podpísali boli zosmiešňovaní, chvíľami sa začali cítiť ako druhoradí občania. Nie vždy boli na verejnosť informácie o EIA komunikované včas a v dostupnej forme. Mnoho času, nervov a síl zabralo formulovanie stanovísk a štúdium stoviek strán dokumentácie s príslušnou legislatívou. Poďakujme za statočnosť a námahu tým obyvateľom našej obce, ktorí sa nenechali zľahostajniť.

Ak aj banský úrad v ďalšom konaní činnosť schváli, bude vhodné požadovať a kontrolovať splnenie podmienok a opatrení, ktoré vyplynuli z procesu EIA (napr. výstavbu novej komunikácie, skrápanie, zakapotovanie dopravníkov, zakrytie korby vozidiel, pravidelné čistenie zariadení, meranie hluku, výsadba zelene, dodržiavanie času 6:00 – 17:00, kompenzačné opatrenia pre obec a obyvateľstvo...).

Minulý rok navštívil príbuzných v Cigli 58 - ročný Marcel Foutoyet. Z Paríža prišiel za necelé dva mesiace sám na bicykli s jednokolesovým vozíkom. Začiatkom leta 2011 sa podujal ísť za Marcelom na bicykli, prekonať vzdialenosť do Paríža Cigeľčan Jaroslav spolu so svojim synom Samuelom a desaťročnou dcérkou Tamarou a štvrtým účastníkom bicyklistickej výpravy, Jozefom. Svorne prekonávali náročnú cestu proti prúdu až k prameňu Dunaja a potom až do Paríža, navštívili sedem katedrál a niekoľko kostolov, nocovali pod stanom, v kempe, kdekade. Zažili únavu, úrazy, zlé počasie, strach ale aj dobrých ľudí, kúpanie v Dunaji, veselé príhody, radosť i dojatie...

V piatok 11. novembra 2011 (11-11-11) podvečer bola v Kultúrnom dome v Cigli jedinečná spoločenská a umelecká udalosť. Silný umelecký zážitok z premiéry dokumentárneho videofilmu o cyklopúti CIGEĽ – PARÍŽ 2011, podporený výstavou, besedou s autormi diela a účastníkmi. Premietnutie ďalších dvoch kratších filmov, živá hudba, reflexie, spoločnosť... Šestnásťročný autor filmového dokumentu, mimoriadne talentovaný Samuel Michalec nielen nafilmoval podklady, ale aj vybral scény, vymyslel a napísal sprievodný text, do ktorého vhodne zakomponoval príbeh Jany z Arku, umne začlenil hudbu, komentáre, informácie, obrázky, mapky a šoty.  Samkovi, Tamarke, Jaroslavovi, Jozefovi a všetkým spoluautorom vďačíme za dielo, ktoré divákov nielen informuje, pobaví a poteší, vyvolá silné emócie a obsahuje aj hlbšie myšlienkové posolstvo

Pre porovnanie  - výsledok spracovania sivého kameňa, andezitu sopečného pohoria Vtáčnik -

andezit v 14. storočí

 a takto v 21. storočí.

Osudy našej dediny sú spojené s hradom Sivý Kameň, (pôvodný názov Keseloko - Ostrý kameň, kameň ostrý ako čepeľ noža). Veď už v písomnej zmienke z 11. septembra 1362 sa uvádza osada Luchna (neskorší Cigeľ), patriaca kráľovskému hradu Sivý Kameň (Kešeloko), ktorú na žiadosť Jána Gileta (jeho vtedy už nebohý brat bol dokonca uhorským palatínom) daroval kráľ istým príbuzným - Petrovi a Eustachiusovi. Od počiatkov boli majetkové pomery v Cigli zložité a možno aj preto sa v Cigli pravdepodobne nenachádzajú také pamiatky raného stedoveku ako v Bojniciach, Podhradí, Ćereňanoch, Kostoľanoch, Kamenci, Laskári, Lefantovciach, Diviakoch... Okolo roku 1500 sa o majetky v Cigli sporili susedia - sivokamenský Rafael Maytheny a rišňovský András Rechen-i. Títo spoloène odolávali nájazdom Turkov ale aj napríklad krádežiam dreva z bohatých lesov v okolí Cigľa a Sivého Kameňa.

Cigeľ patril rodu Recsényiovcov (Rišňovských, Recheniovcov), až po roku 1600 sa spomína ako majetok Sándorovcov zo Slávnice. Ladislav II. Šándor zo Slávnice (nitriansky vicežupan) mal tri deti s Erikou Balogovou z Nebojsy: Annu, Michala a Adama. Anna sa vydala za Imricha Madočániho, Michal si vzal za ženu Evu Kerekesovú a Adam Boru Majthéniovú. Rod Šándorovov bol majetkovo a pokrvne spriaznený aj s ďalšími šľachtickými rodmi hornej Nitry – Ujfaluši, Rajèáni, Majténi, Divéky, Tarnóci, Kostoláni...

Ako sa uvádza v obecnej kronike, všetci traja Šándorovci (teda Michal aj Adam Šándor zo Slávnice, Anna s manželom Imrichom Madočánim) v 17. storočí predali majetok v Cigli rodu Pálffyovcov, v kronike sa z tohto obdobia spomínajú aj Géczi (Ghyczy?) a M. Nemček. Pálffyovci v roku 1762 postavili kamenný kostol, Pálffyovcom patrili majetky v Cigli, vrátane banských práv až do zaèiatku 20. storoèia.

Hrad Sivý Kameň (Kešeloko) postihol smutný osud. Po viacerých vojenských prepadoch a požiarosch sa Majténiovci z neho odsťahovali koncom 17. storočia a vyše tristo rokov je už len zrúcaninou. Hrdý zámok strategicky umiestnený na hraniciach Tekova (okres Oslany s významnými sídlami Kamenec, Kostoľany, Bystričany, Čereňany, Uhrovce...) a Nitry (okres Prievidza s Bojnicami, Pravnom, Diviakmi, Novákmi...) zanikol a ostali po òom iba ruiny. Ale napriek tomu je zaujímavým cieľom krásnych jesenných prechádzok a pamätihodnosťou dávnej histórie blízkeho okolia našej obce.